Mirón Duda v tomto príhovore hovorí o tom, čo robiť v stave duchovnej útechy a neútechy. Obe sú súčasťou duchovného života, môžu byť ukazovateľmi, ale cieľom je zjednotenie, spoločenstvo s Bohom. Preto je dobré osvojovať si vytrvalosť, nebyť chvíľkový a náladový a mať spoločenstvo, prípadne blízkych, duchovne zrelých ľudí na rozhovor, zdieľanie. Útecha aj neútecha nás v konečnom dôsledku upriamujú na to, že všetko je milosť.
Cieľom príhovorov v rámci mini-série Na ceste s Otcom: Príhovory o identite a rozlišovaní (Rozhlas #12 – #19) je ponúknuť témy podporujúce zrelosť v oblasti duchovného života. Týkajú sa sebaprijatia a zaobchádzania so sebou, rozvíjania svojich darov, ovocia zdravej spirituality, rozlišovania a uskutočňovania hodnotami naplneného života. Príhovory pozývajú osvojiť si pohľad na seba ako na hodnotného, Bohom milovaného syna či dcéru. Otvoriť sa Božej starostlivosti a prijať skutočnosť, že život aj keď prináša ťažkosti, je vo svojej podstate darom. Svet je miestom, kde nepotrebujeme bojovať, ale máme prijímať seba a iných. Život je nám darovaný, aby sme zakúsili a žili svoju identitu ako dar.